03 · COMPLEX LITIGATION

Manželstvo skončilo na Slovensku. Majetok mimo.

Navonok išlo o veľmi majetnú rodinu. Po rozvode sa ukázalo, že takmer nič z toho, čo manželka považovala za rodinný majetok, nebolo vedené na jej meno.

Manželia boli slovenskí občania a ich manželstvo sa po viac ako pätnástich rokoch skončilo rozvodom na Slovensku.

Počas manželstva žili životom, ktorý navonok zodpovedal ich majetkovým pomerom. Bratislava bola ich základňou, ale veľkú časť času trávili v zahraničí.

Rodina používala apartmán v Monaku, luxusný byt v Prahe a horskú nehnuteľnosť vo Vysokých Tatrách. K dispozícii mali viacero vozidiel, umelecké predmety, hodinky a ďalší hodnotný majetok.

Manželka mala rozsiahlu zbierku luxusnej módy, kabeliek a šperkov. Do podnikania manžela však prakticky nevstupovala. Nezúčastňovala sa na riadení jeho spoločností, nepoznala detailne ich vlastnícku štruktúru a počas manželstva nemala dôvod skúmať, prostredníctvom koho sa jednotlivé aktíva nadobúdali.

Manžel podnikal aj prostredníctvom spoločnosti so sídlom vo Francúzsku. A práve tá sa po rozvode ukázala ako podstatná.

Apartmán v Monaku, ktorý rodina celé roky používala ako svoje druhé bývanie, nebol evidovaný na manželov.

Bol nadobudnutý prostredníctvom spoločnosti manžela.

Rovnako vozidlo, ktoré manželka denne používala a považovala ho za svoje, bolo majetkom spoločnosti.

Postupne sa ukázalo, že hranica medzi súkromným majetkom rodiny a majetkom podnikateľskej štruktúry bola oveľa menej zreteľná, než sa počas manželstva javilo.

Niektoré veci patrili priamo manželom.

Iné spoločnosti.

Ďalšie boli financované z účtov alebo úverov, ktorých vzťah k rodinnému majetku bolo potrebné najskôr rekonštruovať.

Paradoxne medzi majetok, pri ktorom nebolo komplikované určiť, komu patrí, patrili najmä osobné veci manželky — jej oblečenie, kabelky, šperky a ďalšie predmety osobnej potreby.

Pri najhodnotnejších aktívach už odpoveď taká jednoduchá nebola.

Najväčšiu pozornosť prirodzene priťahoval apartmán v Monaku.

Bol jednou z najhodnotnejších položiek rodinného životného štandardu. Bol kúpený počas manželstva, používaný oboma manželmi a financovaný v období, keď vznikala a rástla aj zahraničná spoločnosť.

Právnym vlastníkom však nebol priamo ani jeden z manželov.

A tým sa otvorila otázka, ktorá sa pri cezhraničnom majetku objavuje často:

Je rozhodujúce, kto majetok používal, kto ho zaplatil, kedy bol nadobudnutý — alebo kto je zapísaný ako jeho vlastník?

Rozvodové konanie na Slovensku túto otázku nevyriešilo.

Rozvod ukončí manželstvo.

Neukončí však vzťahy k majetku rozmiestnenému medzi viacerými štátmi a právnymi subjektmi.

Postupne sa preto otvorili otázky právomoci a ďalších konaní vo viacerých jurisdikciách.

Zahraničná spoločnosť mala vlastnú právnu subjektivitu a majetok bol vedený vo Francúzsku a Monaku. 

Do celého obrazu vstupoval aj byt v Prahe a ďalšie aktíva nadobudnuté počas manželstva.

Jeden rozvod sa tak zmenil na otázku, ktorú nebolo možné vyriešiť jedným návrhom na jednom súde.

Najskôr bolo potrebné zistiť, čo vlastne tvorí majetok bývalých manželov a čo patrí tretím osobám alebo spoločnostiam.

Potom, kde sa jednotlivé aktíva nachádzajú.

Kedy boli nadobudnuté.

Z akých prostriedkov boli financované.

Ako sa počas manželstva presúvali peniaze medzi súkromnými účtami, spoločnosťami a jednotlivými investíciami.

A až následne bolo možné riešiť ďalšiu zásadnú otázku:

Ktorý súd môže rozhodovať o čom?

Práve táto otázka sa stala jedným z najťažších miest celého prípadu.

Hodnota aktív sa pritom menila. Spoločnosť ďalej podnikala. S majetkom bolo možné nakladať. Účtovné a vlastnícke štruktúry neboli statické.

Pri takomto prípade preto nestačí zostaviť zoznam nehnuteľností a ich odhadovaných cien.

Treba najskôr vytvoriť mapu vlastníctva, financií, spoločností a jurisdikcií — a až potom právnu stratégiu.

Navonok bola rodina veľmi majetná.

Po rozvode však nebolo najťažšie určiť hodnotu jej majetku.

Najťažšie bolo určiť, komu tento majetok právne patril, kde sa nachádzal a ktorý súd o ňom vôbec mohol rozhodovať.

V takejto situácii sa ako najlepšie riešenie javí dohoda. No tá možná nebola. Jeden z manželov nechcel nechať druhému nič a druhý manžel si naopak nárokoval viac, než mu "papierovo" patrilo.

Jedno manželstvo. Tri jurisdikcie súdov. A všetko bolo inak ako sa pôvodne zdalo.