02 · DIVORCE / BUSINESS / ASSETS

Manželova spoločnosť počas manželstva expandovala. Manželka celý čas stála mimo. Nič jej nepatrí? A malo by to zaujímať investorov?

Na začiatku bola malá firma, kde spoločníkom bol len jeden z manželov. Na konci manželstva bola súčasťou medzinárodnej skupiny.

Keď sa manželia zosobášili, spoločnosť ešte neexistovala.

Manžel ju založil tesne po svadbe. Išlo o relatívne malý podnik s niekoľkými zamestnancami, lokálnymi klientmi a hodnotou, ktorá vtedy nepredstavovala významnejšiu časť rodinného majetku.

Nasledujúcich pätnásť rokov však firmu zmenilo.

Pribudla rakúska holdingová spoločnosť. Neskôr česká dcérska spoločnosť. Do podnikania vstúpil zahraničný investor a časť činnosti sa postupne presunula mimo Slovenska.

Firma, ktorú bolo na začiatku možné opísať niekoľkými účtovnými položkami, bola pri rozvode skupinou spoločností s majetkom, pohľadávkami, financovaním a hodnotou v niekoľkých jurisdikciách.

Formálne vlastníctvo bolo pritom na prvý pohľad jednoduché.

Obchodné podiely patrili manželovi.

Ekonomický príbeh jednoduchý nebol.

Počas manželstva boli do podnikania opakovane vkladané ďalšie finančné prostriedky. Niektoré pochádzali z podnikania samotného, iné z peňazí používaných rodinou. Vyplácali sa výnosy a následne sa reinvestovali. Existovali pôžičky medzi spoločníkom a spoločnosťami. Menila sa štruktúra skupiny aj veľkosť jednotlivých podielov.

Popri tom rodina nadobúdala ďalší majetok.

Nehnuteľnosti boli financované kombináciou úverov, výnosov a súkromných prostriedkov. Časť investičného portfólia bola vedená na jedného z manželov. Niektoré aktíva vlastnila spoločnosť, hoci ich rodina používala aj súkromne.

Manželka nikdy nebola spoločníčkou firmy.

Počas rokov jej rastu však participovala na kontakte so zahraničnými klientmi, reprezentácii podniku a jeho expanzii. S manželom chodila na obchodné večere, eventy a podporovala ho v podnikaní. Čo je ale hlavné,  prevzala väčšiu časť starostlivosti o rodinu v období, keď sa manžel naplno venoval rozvoju spoločnosti.

Pri rozvode preto nestačilo položiť si otázku:

Kto vlastní firmu?

Potrebné bolo najprv pochopiť, kde sa dnes nachádza hodnota, ktorá počas manželstva vznikla.

V obchodnom podiele?

V hodnote firmy?

V pohľadávkach voči spoločnosti?

V majetku, ktorý firma nadobudla?

V zahraničnej holdingovej spoločnosti?

Alebo v kombinácii všetkých týchto vrstiev?

Ďalším problémom bolo ocenenie.

Účtovná hodnota spoločnosti, trhová hodnota podnikania a suma, ktorú by investor bol reálne ochotný zaplatiť za určitý podiel, totiž nemusia byť totožné veličiny.

A nad tým všetkým zostával praktický problém.

Firma naďalej fungovala. Rozvod bol ale na spadnutie.

Mala zamestnancov, obchodných partnerov, financujúcu banku a investora, ktorý nemal dôvod stať sa účastníkom rodinného konfliktu svojho spoločníka.

Rodinný spor sa preto nemohol riešiť bez pochopenia jeho podnikateľských dôsledkov. Predovšetkým bolo treba ochrániť firmu pred dôsledkami súkromného sporu. A keďže išlo o osoby známe v spoločenskom prostredí, aj pred neželanou publicitou, ktorá sa s rozvodom spája.

Pri komplexnom majetku nie je najťažšie zistiť, čo komu formálne patrí. Najťažšie býva zistiť, čo má skutočnú hodnotu, kde sa tá hodnota nachádza, koho zásluhou a kedy vznikla.  A najmä ako ju rozdeliť tak, aby všetky strany utrpeli čo najmenšiu ujmu. Na majetku aj na povesti.